Každý stavebný materiál má svoje výhody a nevýhody. O dreve však vzniklo veľa mýtov, ktoré ho vytlačili z prvých priečok top stavebných materiálov. Dnes však existujú okrem mnoho nových materiálov aj nové technológie, ktoré dokážu drevo ochrániť (napríklad pred ohňom), čo v minulosti bolo len zbožným prianím.

1. mýtus: krátka životnosť

Faktom podľa odborníkov je, že drevodomy postavené správnymi technologickými postupmi vydržia bez akéhokoľvek ošetrenia oveľa dlhšie než stavby z iných materiálov (minimálne 60 rokov). Životnosť drevodomu sa predpokladá na 150 až 200 rokov. Ak sa však o drevostavbu aspoň základne staráte, môžete si byť istí, že bude rovnako dobre slúžiť aj vašim potomkom a ich potomkom.

2. mýtus: menšia odolnosť voči poveternostným podmienkam

Aj dnes môžeme nájsť drevené chalupy, ktoré ľudia normálne obývajú a nažívajú v nich, čo značí o veľmi dlhej životnosti dreva. Drevostavby sú pevné stavby s minimálnymi nárokmi na základovú konštrukciu. V minulosti sa drevené domy zakladali iba na vyrovnaný terén. Čo niekedy spôsobilo, že domy sa po zosuvoch pôdy ocitli niekedy aj niekoľko metrov ďalej od miesta, kde boli pôvodne postavené. Pri presune sa vôbec nepoškodili.

3. mýtus: neodolnosť voči požiaru

Dnes musí každá stavba spĺňať kritérium, že minimálne 30 minút nesmú prehorieť steny budovy. Faktom je, že vlastnosti dreva sa pri požiari, na rozdiel od oceľových profilov, výraznejšie nemenia. Prieskumy ukázali, že správne navrhnutá a vyhotovená konštrukcia z dreva odoláva požiaru 45 minút a konštrukcia z betónu a ocele 20 minút. Z toho vyplýva, že drevený strop je paradoxne odolnejší ako strop z ocele, ktorý sa pod vplyvom ohňa zdeformuje a zrúti oveľa skôr.

4. mýtus: nedostatočne pohodlné a luxusné bývanie

Podľa štatistík dodávateľov drevostavieb sú ich najčastejšími zákazníkmi lekári, advokáti a zástupcovia vyšších spoločenských tried. Vybavenie drevostavieb dnes môže byť úplným luxusom. Navyše jej vzhľad nemusí byť na pohľad zrejmý, nakoľko na vonkajšiu stranu dreveného skeletu sa môžu použiť omietky, fasádne dosky či obklady, čím bude budova na nerozoznanie od budovy murovanej.

5. mýtus: zlá zvuková izolácia

Tento problém spočíva v nesprávnom technologickom postupe, alebo tzv. „tenkých stenách“ . Základom je návrh konštrukcie stropu tak, aby bol dostatočne pevný, teda aby sa pri zaťažení neprehýbal. Ďalej sa do konštrukcie stropu vkladajú pružné materiály na báze minerálnych, sklených alebo drevných vlákien, ktoré kročajový útlm riešia výborne. V prípade vysoko nadštandardných požiadaviek je možné do konštrukcie stropu zakomponovať aj liatu betónovú dosku, alebo betónovú dlažbu. Podlaha druhého nadzemného podlažia sa realizuje ako „plávajúca“. Voľné položenie dosiek bez ich pevného spojenia so základnou konštrukciou stropu preruší všetky akustické mosty.

6. mýtus: v montovaných domoch sú plesne

Problematika plesní je spôsobená zlým návrhom, nekvalitným prevedením alebo nevhodným spôsobom užívania stavby. Plesne sa objavujú väčšinou z dôvodu nízkej povrchovej teploty steny v interiéri. Technológiou konštrukčných izolovaných panelov SIP, sa tieto neduhy neobjavujú. Nekvalitné alebo chýbajúce izolácie v stenách nie sú v „sendvičovej“ technológii možné, pretože izolačné polystyrénové jadro je základnou súčasťou panelu a bez správne vykonaného izolačného jadra by sa panel nedal vyrobiť. Okrem toho pridávame ešte vonkajšiu izoláciu.

7. mýtus: montované domy sú v prípade živelnej pohromy nestabilné

Domy postavené technológiou SIP panelov, ktoré postihli živelné pohromy, zostali stáť takmer bez poškodenia. Je to dané konštrukciou panelu, teda tuhým izolačným jadrom obojstranne a celoplošne olepeným OSB doskou. Pevnostné charakteristiky panelov spoločne so špeciálnymi spojmi, ktoré sa vykonávajú lepením v kombinácii so sponami alebo skrutkami, dávajú týmto druhom stavieb povestnú pevnosť a tuhosť napriek pomerne nízkej vlastnej hmotnosti.

Pre zaujímavosť: Po povodniach v Českej Republike v roku 2010 spol. EUROPANEL mala možnosť posúdiť tri domy postavené z EUROPANELu, ktoré boli zaplavené do výšky cca 120 cm. Voda sa vôbec nedostala do panelov. Fasády so zatepľovacím systémom ETICS neboli prakticky poškodené. Majitelia odstránili zo stien v interiéroch rozmočený sadrokartón a potom merali vlhkosť základových podvalov. Po zhruba dvoch až troch týždňoch vlhkosť rámu klesla z pôvodných 56% na 20% a mohli sa vykonať opravy interiérov.